Archeologické nálezy sú z obdobia neolitu, eneolitu a z mladšej doby bronzovej.
Obec bola pravekou osadou Keltov (nájdené kamenné nástroje, popolnice – hlavne pri potoku Sikenica - ,,Brod“).
Prvá písomná zmienka je z roku 1242, územie patrilo k levickému hradu.
V 18.storočí obývali obec štyri zemianske rodiny, v roku 1767 odkúpil ich majetok František Majláth. Po vymretí rodu Majláthovcov prevzala majetok v časti Veľké Krškany rodina Ordödy, v roku 1915 zahynul ich posledný potomok v 1.svetovej vojne Ladislav Ordödy.
V roku 1919 je majetok odpredaný Dunaseredskej banke a v rokoch 1919 – 1927 je odpredávaný miestnemu obyvateľstvu a prisťahovaným rodinám.
V bývalej časti Malé Krškany spravuje majetok od roku 1917 zať rodiny Majláthovcov Arpád Taubinger. Po roku 1945 odchádza za svojím synom do Rakúska. Manželia Taubingerovci žili oddelene, manželka s dcérou z prvého manželstva žila v Maďarsku.
V roku 1946 je majetok rozdelený medzi bývalých sluhov a malých roľníkov.
Do roku 1918 ju obývali pánski sluhovia (5 domov).Po roku 1918 sa sem prisťahovali rodiny - Genčík, Hudoba, Lichý, Lešták, Gálus, Chovan.
- Majer postavený koncom 18.storočia Štefanom Majláthom, vtedajším zemským pánom (Dvor Jakubský)
Neďaleko majera /do 18.storočia/ boli kamenné bane a stavba, kde žil pastier Jakub Zarándok /zárandok – pútnik/, ktorého v roku 1320 pozval Ján Kereskényi.
V roku 1923 sa na majer prisťahovalo 6 rodín z okolia Hronského Sv. Kríža .
V minulosti sa z nej vyvážal piesok, štrk. V lete slúžila ako kúpalisko. Obyvatelia obce chodili na potok prať a máčať konope.
Okolo roku 1890 bol na potoku postavený „Pálov mlyn“ Imrichom Majláthom.
V dolnej časti potoka Sikenica /za mostom/ existoval „Pustý mlyn“.
Nachádzajú sa v ňom tri pivničky (ešte sú viditeľné otvory). Starší ľudia vravievali, že sa tam ukrývali obyvatelia pred Turkami.
postavený v roku 1777
v roku 1801 postavená fara
zvon do kostola daroval rád františkánov
28.10.1928 postavený kríž pri kostole. Dal ho postaviť Ján Frtús k 10. výročiu
republiky
socha Panny Márie pochádza z niekdajšieho parku dolného kaštieľa
pri moste na ceste do kostola bola socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal
postaviť Ján Korčok v roku 1930 .
Prvý cintorín v hornej časti obce (tzv.,,Krypty“).
prvá krypta postavená v roku 1906 (Ladislav Majláth a manželka),
druhá postavená v roku 1912 (Hegyesi s manželkou a svokrou Pogány Pavlová –Mándy) ,
tretia postavená v roku 1908 /Alšo Lieszky Ordody Ludvik s manželkou a synom Ldislavom Al. Lieszky Ordody, ktorý zahynul v l.svetovej vojne pri Tarnove v roku 1915.
- Medzi kryptami je v zemi krypta Jozefa Zsarnocayho, niekdajšieho zemského pána.
V hornom cintoríne, ktorý je starší, pochovávali len nekatolíkov. Podľa nájdených zbraní a mincí sa predpokladá, že cintorín existoval už v dobe tureckých vojen.
Kríž pri terajšej materskej škole - miestu kde kríž stojí hovorili ľudia ,,U kaplnky“, údajne tam bol cintorín (v období veľkých dažďov v rokoch 1964 a 1965 sa prepadla podlaha vo vtedajšej pošte).
Cintorín v Malých Krškanoch
kaplnku dal postaviť Arpád Taubinger
Sú v nej pochovaní prví majitelia pozemkov - rodina Majláthová
jedno z najdôležitejších stredísk obce bol postavený v tvare „L“ (t.č.nový dom č. 235)
okolo kašieľa bol park, za ním pivnica (ešte existuje).
oproti kaštieľu bola zeleninová záhrada, skleník
kaštieľ obývali panské zemianske rodiny.
predpokladá sa, že pred jeho postavením tam bol dom, v ktorom býval rád bratov, ktorí učili ľudí v okolí náboženstvu,
kaštieľ obývala rodina Majláthová a Ordödyová
v roku 1926 boli všetky stromy a aj celý park okolo kaštieľa zlikvidované
1.1.1929 odkúpilo budovu ministerstvo vnútra pre ubytovanie četníctva.
postavený zaťom rodiny Majláth –Arpádom Taubingerom. Pochádzal z rodiny finančníka viedenského dvora za panovania Márie Terézie. Po roku 1945 žije so synom, umiera v roku 1971 v Brazílii, kde bol jeho syn veľvyslancom Rakúska
v roku 1952 kaštieľ pridelený zdravotníctvu, je zriadený Ošetrovací ústav pre dospelých, v rokoch 1953 – 1955 opravený, mal 50 obyvateľov,
okolie kaštieľa bolo udržiavané a veľmi nemenilo svoj pôvodný vzhľad, záhradníkom bol obyvateľ obce – páter Vojtech Mikula (umrel v roku 1992), na konci svojho života žil a pôsobil v Trnave, kde sa venoval prekladaniu kníh z latinčiny.
kým nebola postavená škola, chodilo 6 starších detí na Malý Kiar, kde ich učil mních náboženstvo, menej čítanie a písanie, žiakov si určoval sám
asi okolo roku 1800 bola postavená škola, v rokoch 1843 – 1850 mala 25 žiakov, prvým známym učiteľom bol Štefan Valášek, rokoch 1030 – 1931 bolo 75 žiakov
17.7.1934 – deti sa zúčastňujú „Deň spevu dietok“ , ich spev bol vysielaný v rádiu
prvými vysokoškolsky vzdelanými mužmi v obci boli – Ondrej Petráš /lekár/, Ján Horňák /lekár/, Štefan Horňák /právnik/ a Pavol Bajan, Ondrej Chudoba, Ladislav Köteleš, František Berkeš, Štefan Kuropka /všetci titl.ing./, prvými ženami s vysokoškolským vzdelaním Helena Rapková , r. Horňáková /profesorka Terézia Čierna /Ing/ a Marta Hrabinová rod. Blašková /lekár/,
fašiangy, po Veľkej noci – majáles, hostina, v jesennom období - pravidelne sa konajú zábavy
svadba – keď manželia prišli zo sobášu, lízali pod komínom med, aby sa mali radi
Lucia – po ulici chodili deti s cengáčmi a pastieri nosili bič, ktorým plieskali
Štedrý deň – gazdiná dávala prvý opekanec husiam, aby za nimi chodil gunár
matka dievčatám potierala čelo medom, aby ich mali radi mládenci
keď zvonili zvony, gazdovia triasli stromy, aby bola dobrá úroda
žatva – keď hospodár išiel prvýkrát pozrieť svojich žencov, žnica mu pripla na rukáv venček
na „Vršteku“ sa konávali majálesy, hudba išla od školy cez dedinu, krčmár čapoval pivo, malinovku /v rokoch 1940 – 1945/.
na Bielu sobotu bolo zvykom večer strieľať z mažiarov /zápalnou šnúrou sa zapálil pušný prach + papier+ zem, ktorými boli naplnené/. Na „Kryptách“ boli umiestnené dva. Došlo aj k nehode keď raz jeden mažiar nevybuchol a Štefan Chvojka prišiel k zraneniu tváre, keď mažiar kontroloval. Neskôr na Bielu sobotu – vzkriesenie ako išiel sprievod veriacich po ulici – postupne sa hádzali delobuchy za záhradami
v obci bolo zvykom uložiť ľad, ktorý sa nasekal v zime na Sikenici, odkladať do ľadovne pod Vrštekom. Kľúče mal krčmár, ktorý pred hostinou na v.Annu „ľadovňu“ odomkol, aby si obyvatelia mohli nabrať ľad domov na ochladenie nápojov a potravín
1829 – v dedine je cholera, umrelo 33 ľudí
1866 - prvá zmienka o obecnom úrade
1875 - narodil sa Jozef Mokoš, prvý išpán (správca) na majetkoch Majláth,
Ordödy, bol oblastný veterinár – vyštudoval na Uhorskej veterinárnej
škole v Košiciach
1880 - obec má 325 obyvateľov, živia sa roľníctvom, chovom hydiny, menej
chovom dobytka.
Prví gazdovia: Petráš, Trnka, Mokoš, Karafa, Ďuriš, Horňák, Bendík.
Okrem gazdov boli v obci tzv. želiari.
1883 - postavená pálenica na vápno /t.č. č.domu 327/, vápenec sa ťažil v bani
za cintorínom
1891 - narodil sa Ondrej Petráš, ktorý je prvým lekárom pochádzajúcim
z obce, žil v USA /South Benth, štát Indiana/
1914 - do obce prichádza notár s trubačom – ohlasujú začiatok 1.svetovej
vojny – na front odchádzajú muži do 42 rokov
1915 - v máji prichádzajú poľskí utečenci, v obci ostávajú do jesene
- do dediny prišlo 10 ruských zajatcov,
1916 - z kostola sú zobrané zvony, od ľudí - kotle, svietniky, kľučky, žehličky,
predmety z cínu, medi a bronzu
- do dediny prišlo 9 talianskych zajatcov
1918 - v dedine sú štyria rumunskí zajatci,
- v 1. svetovej vojne zahynuli 4 obyvatelia obce – Bohovic Mikuláš, Trnka
Ján, Petráš Štefan, Ordödy Ladislav
1919 – 18.10 je zavraždený hospodársky správca Karol Blaško
1920 - 15.4. je zriadená četnícka stanica,
- zaplavená juhovýchodná časť obce,
- v 20. rokoch sa prisťahovali rodiny Bajanová ,Čengerová, Šebová, Frtúsová
1922 - narodil sa Ján Žabka /umrel v roku 1981/, jeden z prvých troch
slovenských jezuitov, ktorí sa usadili v Kanade, teológiu študoval
v belgickom meste Louvain. Ako mladý kňaz pochodil celú Kanadu,
vypomáhal vo farnostiach USA /Pensylvánia, Michigen, Ohio/. Na konci
života pôsobil ako farár slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v Toronte
1923 - otvorenie p o š t y v Krškanoch
- občania odkúpili časť lesa a založili horskú spoločnosť
1924 - založený riadny „h a s i č s k ý z b o r „, dovtedy bol len hasičský veliteľ
/prvá striekačka zakúpená ešte v roku 1885/
1927 - narodil sa Andrej Chudoba – spisovateľ /Zajačia dolina/, žil v Pukanci ,
umrel v roku 2014 . Jeho diela sú napr. dvojnovela Kde pijú dúhy, Pustý
dvor, Miesto pre dvoch, podieľal sa na filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorbe
1929 - veľmi tuhá zima, vymrzlo 70% orechov a ovocné stromy
1930 - 1. júla zavedená t e l e f ó n n a l i n k a na poštu a četnícku stanicu
1938 - v obci vládne neistota, 10. novembra obsadzujú maďarské vojská
Varšany /Kalinčiakovo/, obec Krškany nebola obsadená,
- od 13.12. sídli v obci p o h r a n i č n á f i n a n č n á s t r á ž,
- počas 2.svetovej vojny zahynul jeden obyvateľ – Ján Vasaráb, 18
občanov bolo zajatých, dvaja sa domov nevrátili – Jozef Doletina
a Ladislav Koháry
1942 - zriadenie autobusovej prípojky k linke Bátovce – Banská Štiavnica
1947 - 13.12. sú ulice prvýkrát o s v e t l e n é e l e k t r i c k ý m svetlom,
obec bola napojená na elektrickú sieť
1951 - 15.5. p r a v i d e l n á a u t o b u s o v á linka,
- v 50.rokoch sa do obce prisťahovali rodiny: Oremová a Turáková
z Oremovho Lazu, a zo Suchej Hory rodiny Števeková, Krátka, Šprlová,
Latiaková a Kadejová
1952 - 16.8. založenie Jednotného roľníckeho družstva
1953 - zriadený „Okrsok verejnej bezpečnosti“,
- začiatok výstavby umelej tabakovej sušiarne
1954 - otvorená „Obvodná poradňa pre matky a deti z obce“
1956 - presťahovanie žiakov do nových priestorov - bývalý horný kaštieľ
- 6.10. zavedenie m i e s t n e h o r o z h l a s u,
1957 - 6 občanov vlastní motorku a 1 občan osobné auto,
1960 - daný do používania nový most cez potok Sikenica,
1970 – začatie výstavby pomníka padlým pred kultúrnym domom
- otvorenie materskej školy / v budove kaštieľa/
1971 – ukončenie výstavby kultúrneho domu
1979 - daný do používania objekt – Jednota potraviny.
Spracovala: Helena Lomjanská, kronikárka obce, Krškany 2014
